Život Prešova
online
online
NOVINKY z KOMÉTY: Modul sondy dal na kométu teplomer, má málo svetla
14.11.2014 Celý región
Bratislava 10. - 13. novembra (Teraz.sk) - Sonda Rosetta putovala vesmírom vyše desať rokov, kým dorazila k svojmu cieľu, kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Tak, ako kedysi kamenná Rosettská doska pomohla odhaliť dávne dejiny starovekej egyptskej ríše, zámerom sondy je poodhaliť tajomstvá vzniku Slnečnej sústavy, nášho domova v Galaxii. Jej "výskumný arzenál" pozostáva z 21 vedeckých aparatúr. Jedenásť je inštalovaných na hlavnej sonde, ktorá kométu sleduje z blízkej orbity, ďalších desať je na pristávacom module Philae. Ten, ako prvý objekt vytvorený človekom, pristal na jadre tajomnej kométy.
Portál Teraz.sk vám jedinečné vesmírne divadlo prináša naživo. Naša vyslaná "sonda" Roman Kazimír mapoval reakcie slovenských expertov na túto udalosť a priniesol vám ich bezprostredné komentáre počas postupu modulu od sondy ku kométe až po pristátie. Bol v blízkosti Jána Baláža - vedeckého pracovníka Oddelenia kozmickej fyziky košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa dlhodobo podieľa na tomto jedinečnom projekte. Sledujeme aj dianie v riadiacom centre ESA.
11:45 (14.11. 2014) Európska kozmická agentúra (ESA) dnes uviedla, že jej pristávací modul Philae z kozmickej sondy Rosetta pracuje dobre a podarilo sa mu umiestniť teplomer na povrch kométy, na ktorej pristál v stredu. Informovala o tom agentúra AP.
Vedci dostávajú stabilný prúd údajov z modulu, ktorý v stredu pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom, informovalo dnes riadiace centrum. Ich prácu však komplikuje fakt, že Philae pristál vedľa zrázu, ktorý bráni prístupu Slnka k jeho solárnym panelom.
Umiestnenie teplomeru na kométu bola prvá tzv. mechanická operácia modulu a ESA uviedla, že nateraz odloží akékoľvek ďalšie. Primárna batéria Philae má totiž už iba energiu približne na jeden deň a vedci zvažujú premiestnenie modulu, aby mu mohli energiu dodávať solárne panely.
17:03 Zverejnili prvý panoramatický záber (v plnom rozlíšení) z povrchu kométy, ktorý poslal modul Philae. Fotografia zachytáva 360º-ový pohľad okolo bodu konečného pristátia. Vidieť aj tri nohy pristávacieho modulu sondy ROSETTA.
Modul Philae se nachádza na okraji kráteru, je stabilný, ale kotviaci systém sa neaktivoval. Modul môže byť naklonený, nie je isté, či pevne stojí na všetkých troch nohách. Sonda Rosetta krúži na plánovanej obežnej dráhe.
Pôvodne mali slnečné kolektory modulu dobýjať energiu šesť až sedem hodín denne. Aktuálna poloha pravdepodobne podstatne skrátila čas, ktorý bude modul vystavený slnečnému žiareniu
10:39 Modul Philae sondy Rosetta je bezpečne na povrchu kométy 67P / Churyumov-Gerasimenko, čo potvrdzuje táto kombinovaná fotka dvoch obrázkov, ktoré poslal. V popredí vidieť časť jednej z troch nôh modulu. Obrázok je mozaikou dvoch snímok. Úplné panoramatické foto zverejní ESA na dnešnej popoludňajšej tlačovej konferencii.
Stokilogramový pristávací modul Philae pristál na ľadom pokrytom povrchu kométy v stredu krátko po 17.00 h SELČ ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom. Sedem hodín predtým sa oddelil od sondy Rosetta, ktorá odštartovala zo Zeme v marci 2004. Prvé snímky zachytávajú skalnatý terén kométy a jednu z nôh sondy.
Pristátie v lokalite Agilkia bolo bezproblémové, aj keď vedci pred odpojením od materskej sondy zistili poruchu na tryskách, ktoré mali pomôcť zariadeniu udržať sa na povrchu kométy. Okrem toho vedci zistili aj problém na kotviacich harpúnach, ktoré majú spolu s ľadovcovými vrtákmi sondu stabilizovať na kométe.
Riadiace centrum však v stredu i dnes - prostredníctvom člena tímu Gerharda Schwehma - potvrdilo, že sonda je v poriadku a komunikuje. Vedci naďalej analyzujú vplyv týchto neštandardných situácií na sondu a ďalšie detaily o priebehu misie a ďalších plánoch zverejnia na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutoční dnes o 14.00 h SEČ v Darmstadte.
Kľúčovou otázkou podľa agentúry AP je, či bude Philae schopná získať vzorky z povrchu i spod povrchu kométy, čo by vedcom pomohlo pri riešení viacerých nevysvetlených otázok, napríklad, ako sa na Zemi objavila voda, a tým aj život. Vedci si od tejto misie sľubujú aj lepšie spoznanie komét a ďalších vesmírnych telies.
10:15 (13.11.2014) Modul sondy po pristáti na kométe pravdepodobne viackrát "poskočil"
Opakované "poskočenie" spôsobilo neukotvenie modulu harpúnami tak, ako to bol plánované. Ján Baláž pripúšťa, že niektoré vedecké experimenty môže modul urobiť aj bez ukotvenia. Ale hlavný experiment - vŕtanie vzorky kométy - môže byť za týchto okolností problematický.
19:05 Vedci riešia, čo je s kotviacimi harpúnami
Tieto zariadenia v podobe háku mali slúžiť na prichytenie modulu na kométe v tvrdšom materiáli. K pokusu o ich odpálenie pravdepodobne došlo, ale asi sa nevydaril. Zrejme to skúšajú znova. Modul by mal byť pripevnený aj kotviacimi skrutkami. Upevnenie je dôležité pri vŕtaní vzorky, ktoré sa plánuje.
17:03
ÚSPEŠNÉ PRISTÁTIE MODULU NA KOMÉTE
"Dnes je významný deň pre našu činnosť, pre naše pracovisko. Mali sme možnosť priradiť sa medzi ľudí, ktorým sa podarilo pristáť so sondou na povrchu kométy. Ľudia sa zlostia, že na vesmírne sondy ide nesmierne množstvo peňazí, ale musíme si uvedomiť, že existujú nato, aby sme si dokázali uvedomiť to, odkiaľ sme a kam patríme," povedal Baláž.
15:24 na Twitteri bol zverejnený prvý záber z oddeleného modulu
Je na ňom zobrazená sonda Rosetta tesne po odpojení modulu Philae.
14:57 vedci diskutujú a sú plní očakávaní
Vedci zo SAV, ktorí sa podieľali na elektronickom servisnom systéme (ESS), diskutujú o sonde Rosetta so študentmi Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
12:57 ZAUJÍMAVOSŤ: Astronómovia vyhodnotili Rosettu v roku 2007 ako asteroid
"V roku 2007, keď sa Rosetta vracala k zemi v rámci spätného impulzu, vznikol falošný poplach, že na zem letí asteroid. Astronómovia sa vtedy prebudili, pretože Rosetta bola veľmi veľký a jasný objekt, ktorý cez fotometrické merania vyhodnotili ako asteroid. Našťastie vedeli túto sondu kontrolovať. Má 24 raketových motorov, ktoré sú síce slabé, ale vďaka ich počtu je pohyb celkom jednoduchý. Nakoniec zistili, že je to len Rosetta, ktorá sa vracia k Zemi a všetkým odľahlo," povedal Baláž.
11:40 ZAUJÍMAVOSŤ: "Miliardový hazard" mal šťastný koniec
"Počas mojej návštevy Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC) nám prezradili, že prelet okolo Marsu v roku 2007 bol veľmi riskantný. Ponad Mars bolo potrebné v dôsledku gravitačnému praku vyriešiť prelet tak, aby sa letelo v čo nízkej výške, presnejšie 250 kilometrov. Navyše sonda musela letieť v rádiovom tieni, keďže Mars bol medzi Zemou a Rosettou. V okamihu preletu okolo Marsu robili aj rôzne testy, ktoré sa realizovali aj cez náš servisný systém, ktorý zabezpečoval napríklad prenos signálu kamery naspäť na Zem. Potom nastali problémy s výpadkom spojenia a kontrola prebiehala s určitým oneskorením. Tam bolo veľké riziko, že sa s Marsom zrazia. Mali z toho riadne nervy. Dnes sa to nazýva „miliardovým hazardom,“ ktorý sa našťastie podaril. Potom tam bolo veľké jasanie a spadol im veľký kameň zo srdca, pretože aj od tohto preletu závisel osud Rosetty," pripomenul Baláž.
11:02 ZAUJÍMAVOSŤ: Pôvodným cieľom sondy bola kométa 46P/Wirtanen
"Projekt pripravovali dlho a boli v ňom aj viaceré zmeny. Pôvodným cieľom bola kométa 46P/Wirtanen, ktorá je podstatne menšia od tejto. Keď robili prípravy na štart Rosetty koncom roku 2002, tak raketa Ariane 5G+ vynášala komerčný satelit v decembri 2002 a zlyhala pri tom. Taká istá raketa mala vynášať Rosettu o pár mesiacov, čiže nastalo zdesenie, že takú drahú sondu nemôžu zveriť rakete s pochybnou spoľahlivosťou. Projekt bol pozastavený, skúmali sa poruchy rakety a viac než rok trvalo, kým sa raketa vylepšila a inovovala. V tom už však nebolo možné dostihnúť túto kométu, preto sa hľadala iná kométa a voľba padla na 67P/Čurjumov-Gerasimenko, avšak táto kométa je podstatne väčšia, má silné gravitačné účinky. V dôsledku zmeny výberu kométy došlo k úprave sondy - pristávací podvozok, pristávacia rýchlosť je väčšia a prerábali sa odpruženia a tlmenia podvozku a pre tuto kométu bolo štartovacie okno vhodné. Čiže s viac než ročným oneskorením sa podarilo sondu vyslať ku kométe a dnes sme spolu s tisíckou ďalších ľudí pozerali na výsledok našej práce. Nikdy nie je isté, či sa takáto misia podarí, preto to je veľký úspech," uviedol Baláž.
10:30 čakanie na pristátie modulu Philae na kométe
"Momentálne čakáme na podrobnejšie správy o oddelení modulu od sondy. Kým sa obrazové dáta prenesú a spracujú, tak to bude ešte nejaký čas trvať. Modul má po obvode asi 5 kamier, z ktorých uvidíme panoramatické snímky," konštatoval Baláž.
10:07 pristávanie modulu sa začalo bez akýchkoľvek problémov
"Cítim po tom všetkom veľkú úľavu. V nervozite sme čakali viac ako 7 hodín. Všetci sú nadšení," boli prvé ohlasy z Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC).
10:03 začalo sa oddelenie modulu:
"Práve sledujeme centrum riadenia kozmických letov. V skutočnosti už oddelenie malo byť. My len čakáme na zábery, ktoré k nám putujú zo vzdialenosti polmiliardy kilometrov," povedal Baláž.
9:52 spustenie vnútornej auto-sekvencie potrebnej pre pristátie
"Sondy fungujú na rôznych režimoch, pričom momentálne prebieha režim určený na prípravu pristávacieho modulu na pristátie," komentoval Ing. Mizov, hardvérový vývojár, Ústav experimentálnej fyziky SAV, oddelenie kozmickej fyziky.
9:28 štart mechanického pohonného systému (MSS)
Portál Teraz.sk vám jedinečné vesmírne divadlo prináša naživo. Naša vyslaná "sonda" Roman Kazimír mapoval reakcie slovenských expertov na túto udalosť a priniesol vám ich bezprostredné komentáre počas postupu modulu od sondy ku kométe až po pristátie. Bol v blízkosti Jána Baláža - vedeckého pracovníka Oddelenia kozmickej fyziky košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa dlhodobo podieľa na tomto jedinečnom projekte. Sledujeme aj dianie v riadiacom centre ESA.
11:45 (14.11. 2014) Európska kozmická agentúra (ESA) dnes uviedla, že jej pristávací modul Philae z kozmickej sondy Rosetta pracuje dobre a podarilo sa mu umiestniť teplomer na povrch kométy, na ktorej pristál v stredu. Informovala o tom agentúra AP.
Vedci dostávajú stabilný prúd údajov z modulu, ktorý v stredu pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom, informovalo dnes riadiace centrum. Ich prácu však komplikuje fakt, že Philae pristál vedľa zrázu, ktorý bráni prístupu Slnka k jeho solárnym panelom.
Umiestnenie teplomeru na kométu bola prvá tzv. mechanická operácia modulu a ESA uviedla, že nateraz odloží akékoľvek ďalšie. Primárna batéria Philae má totiž už iba energiu približne na jeden deň a vedci zvažujú premiestnenie modulu, aby mu mohli energiu dodávať solárne panely.
17:03 Zverejnili prvý panoramatický záber (v plnom rozlíšení) z povrchu kométy, ktorý poslal modul Philae. Fotografia zachytáva 360º-ový pohľad okolo bodu konečného pristátia. Vidieť aj tri nohy pristávacieho modulu sondy ROSETTA.
Modul Philae se nachádza na okraji kráteru, je stabilný, ale kotviaci systém sa neaktivoval. Modul môže byť naklonený, nie je isté, či pevne stojí na všetkých troch nohách. Sonda Rosetta krúži na plánovanej obežnej dráhe.
Pôvodne mali slnečné kolektory modulu dobýjať energiu šesť až sedem hodín denne. Aktuálna poloha pravdepodobne podstatne skrátila čas, ktorý bude modul vystavený slnečnému žiareniu
10:39 Modul Philae sondy Rosetta je bezpečne na povrchu kométy 67P / Churyumov-Gerasimenko, čo potvrdzuje táto kombinovaná fotka dvoch obrázkov, ktoré poslal. V popredí vidieť časť jednej z troch nôh modulu. Obrázok je mozaikou dvoch snímok. Úplné panoramatické foto zverejní ESA na dnešnej popoludňajšej tlačovej konferencii.
Stokilogramový pristávací modul Philae pristál na ľadom pokrytom povrchu kométy v stredu krátko po 17.00 h SELČ ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom. Sedem hodín predtým sa oddelil od sondy Rosetta, ktorá odštartovala zo Zeme v marci 2004. Prvé snímky zachytávajú skalnatý terén kométy a jednu z nôh sondy.
Pristátie v lokalite Agilkia bolo bezproblémové, aj keď vedci pred odpojením od materskej sondy zistili poruchu na tryskách, ktoré mali pomôcť zariadeniu udržať sa na povrchu kométy. Okrem toho vedci zistili aj problém na kotviacich harpúnach, ktoré majú spolu s ľadovcovými vrtákmi sondu stabilizovať na kométe.
Riadiace centrum však v stredu i dnes - prostredníctvom člena tímu Gerharda Schwehma - potvrdilo, že sonda je v poriadku a komunikuje. Vedci naďalej analyzujú vplyv týchto neštandardných situácií na sondu a ďalšie detaily o priebehu misie a ďalších plánoch zverejnia na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutoční dnes o 14.00 h SEČ v Darmstadte.
Kľúčovou otázkou podľa agentúry AP je, či bude Philae schopná získať vzorky z povrchu i spod povrchu kométy, čo by vedcom pomohlo pri riešení viacerých nevysvetlených otázok, napríklad, ako sa na Zemi objavila voda, a tým aj život. Vedci si od tejto misie sľubujú aj lepšie spoznanie komét a ďalších vesmírnych telies.
10:15 (13.11.2014) Modul sondy po pristáti na kométe pravdepodobne viackrát "poskočil"
Opakované "poskočenie" spôsobilo neukotvenie modulu harpúnami tak, ako to bol plánované. Ján Baláž pripúšťa, že niektoré vedecké experimenty môže modul urobiť aj bez ukotvenia. Ale hlavný experiment - vŕtanie vzorky kométy - môže byť za týchto okolností problematický.
19:05 Vedci riešia, čo je s kotviacimi harpúnami
Tieto zariadenia v podobe háku mali slúžiť na prichytenie modulu na kométe v tvrdšom materiáli. K pokusu o ich odpálenie pravdepodobne došlo, ale asi sa nevydaril. Zrejme to skúšajú znova. Modul by mal byť pripevnený aj kotviacimi skrutkami. Upevnenie je dôležité pri vŕtaní vzorky, ktoré sa plánuje.
17:03
ÚSPEŠNÉ PRISTÁTIE MODULU NA KOMÉTE
"Dnes je významný deň pre našu činnosť, pre naše pracovisko. Mali sme možnosť priradiť sa medzi ľudí, ktorým sa podarilo pristáť so sondou na povrchu kométy. Ľudia sa zlostia, že na vesmírne sondy ide nesmierne množstvo peňazí, ale musíme si uvedomiť, že existujú nato, aby sme si dokázali uvedomiť to, odkiaľ sme a kam patríme," povedal Baláž.
15:24 na Twitteri bol zverejnený prvý záber z oddeleného modulu
Je na ňom zobrazená sonda Rosetta tesne po odpojení modulu Philae.
14:57 vedci diskutujú a sú plní očakávaní
Vedci zo SAV, ktorí sa podieľali na elektronickom servisnom systéme (ESS), diskutujú o sonde Rosetta so študentmi Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
12:57 ZAUJÍMAVOSŤ: Astronómovia vyhodnotili Rosettu v roku 2007 ako asteroid
"V roku 2007, keď sa Rosetta vracala k zemi v rámci spätného impulzu, vznikol falošný poplach, že na zem letí asteroid. Astronómovia sa vtedy prebudili, pretože Rosetta bola veľmi veľký a jasný objekt, ktorý cez fotometrické merania vyhodnotili ako asteroid. Našťastie vedeli túto sondu kontrolovať. Má 24 raketových motorov, ktoré sú síce slabé, ale vďaka ich počtu je pohyb celkom jednoduchý. Nakoniec zistili, že je to len Rosetta, ktorá sa vracia k Zemi a všetkým odľahlo," povedal Baláž.
11:40 ZAUJÍMAVOSŤ: "Miliardový hazard" mal šťastný koniec
"Počas mojej návštevy Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC) nám prezradili, že prelet okolo Marsu v roku 2007 bol veľmi riskantný. Ponad Mars bolo potrebné v dôsledku gravitačnému praku vyriešiť prelet tak, aby sa letelo v čo nízkej výške, presnejšie 250 kilometrov. Navyše sonda musela letieť v rádiovom tieni, keďže Mars bol medzi Zemou a Rosettou. V okamihu preletu okolo Marsu robili aj rôzne testy, ktoré sa realizovali aj cez náš servisný systém, ktorý zabezpečoval napríklad prenos signálu kamery naspäť na Zem. Potom nastali problémy s výpadkom spojenia a kontrola prebiehala s určitým oneskorením. Tam bolo veľké riziko, že sa s Marsom zrazia. Mali z toho riadne nervy. Dnes sa to nazýva „miliardovým hazardom,“ ktorý sa našťastie podaril. Potom tam bolo veľké jasanie a spadol im veľký kameň zo srdca, pretože aj od tohto preletu závisel osud Rosetty," pripomenul Baláž.
11:02 ZAUJÍMAVOSŤ: Pôvodným cieľom sondy bola kométa 46P/Wirtanen
"Projekt pripravovali dlho a boli v ňom aj viaceré zmeny. Pôvodným cieľom bola kométa 46P/Wirtanen, ktorá je podstatne menšia od tejto. Keď robili prípravy na štart Rosetty koncom roku 2002, tak raketa Ariane 5G+ vynášala komerčný satelit v decembri 2002 a zlyhala pri tom. Taká istá raketa mala vynášať Rosettu o pár mesiacov, čiže nastalo zdesenie, že takú drahú sondu nemôžu zveriť rakete s pochybnou spoľahlivosťou. Projekt bol pozastavený, skúmali sa poruchy rakety a viac než rok trvalo, kým sa raketa vylepšila a inovovala. V tom už však nebolo možné dostihnúť túto kométu, preto sa hľadala iná kométa a voľba padla na 67P/Čurjumov-Gerasimenko, avšak táto kométa je podstatne väčšia, má silné gravitačné účinky. V dôsledku zmeny výberu kométy došlo k úprave sondy - pristávací podvozok, pristávacia rýchlosť je väčšia a prerábali sa odpruženia a tlmenia podvozku a pre tuto kométu bolo štartovacie okno vhodné. Čiže s viac než ročným oneskorením sa podarilo sondu vyslať ku kométe a dnes sme spolu s tisíckou ďalších ľudí pozerali na výsledok našej práce. Nikdy nie je isté, či sa takáto misia podarí, preto to je veľký úspech," uviedol Baláž.
10:30 čakanie na pristátie modulu Philae na kométe
"Momentálne čakáme na podrobnejšie správy o oddelení modulu od sondy. Kým sa obrazové dáta prenesú a spracujú, tak to bude ešte nejaký čas trvať. Modul má po obvode asi 5 kamier, z ktorých uvidíme panoramatické snímky," konštatoval Baláž.
10:07 pristávanie modulu sa začalo bez akýchkoľvek problémov
"Cítim po tom všetkom veľkú úľavu. V nervozite sme čakali viac ako 7 hodín. Všetci sú nadšení," boli prvé ohlasy z Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC).
10:03 začalo sa oddelenie modulu:
"Práve sledujeme centrum riadenia kozmických letov. V skutočnosti už oddelenie malo byť. My len čakáme na zábery, ktoré k nám putujú zo vzdialenosti polmiliardy kilometrov," povedal Baláž.
9:52 spustenie vnútornej auto-sekvencie potrebnej pre pristátie
"Sondy fungujú na rôznych režimoch, pričom momentálne prebieha režim určený na prípravu pristávacieho modulu na pristátie," komentoval Ing. Mizov, hardvérový vývojár, Ústav experimentálnej fyziky SAV, oddelenie kozmickej fyziky.
9:28 štart mechanického pohonného systému (MSS)
"MSS drží modul na hlavnej sonde a oddelenie spočíva v uvoľnení mechanických spojov a hneď nato sa prostredníctvom trojice skrutkovíc, ktoré sú riadené zo servisného systému, modul akoby odskrutkuje. Vopred sa nevedelo, akou rýchlosťou sa bude mať modul oddeliť, ale teraz už bola rýchlosť nastavená na 21cm/sek," poznamenal Baláž.
0
www.ZIVOTPO.sk
